Na nádvorí Liebiegovho paláca sa v piatok popoludní zaspávalo. Nie však zo strany divákov, ale práve témou – Divadlo Jedného Edy uviedlo svoju inscenáciu O Hajáčkovi, určenú deťom od troch rokov. Ide o one-woman show bábkoherečky Miroslavy Bělohlávkovej.
Macík Hajáček je odborník na spánok. Žije uprostred lesa v malom, ale útulnom domčeku. Predtým než sám zalezie do svojej nory, uisťuje sa, či všetky zvieratká v okolí môžu pokojne spať. Každému zaželá dobrú noc. Stalo sa však jeho rutinou, že vždy, keď zapadne slnko a on zazrie svetlo v nejakom brlohu či domčeku, zaklope na dvere a kamarátom ochotne pomôže múdrymi radami a odchádza za spokojného chrápania. Až kým jedného večera, vo svojej vlastnej posteli, nezistí, že práve on – expert na snenie a driemotu – nedokáže zaspať.
Scénografické riešenie inscenácie bolo jednoduché a nenáročné, no zároveň výstižné, kompaktné a bez zbytočných, nevyužitých prvkov. Miniatúrna scéna na stole so skladacím matracom sa počas predstavenia rôzne preskladala a otáčala podľa toho, kde sa hlavný hrdina práve nachádzal. Každá jej strana bola vizuálne iná. Obzvlášť efektne pôsobila strana pripomínajúca mapu lesa s obydliami zvieratiek. Výber scenografie a plyšových bábok krásne podporil tému rozprávky, keďže všetko spolu ladilo a deťom tak bolo ľahké pochopiť, že príbeh sa bude točiť okolo spánku.
Pozitívne vnímam aj herecký výkon Miroslavy Bělohlávkovej – jej koncentrované a precízne vedenie bábok, prirodzenú komunikáciu s detským divákom a otvorenosť k improvizácii. Publikum si získala už úvodným prehovorom a schopnosťou pohotovo reagovať na deti, zakomponovať ich spontánne reakcie do deja a pretvoriť ich na súčasť predstavenia.
Voľba riešenia problému macíka Hajáčka a jeho trápenia s nespavosťou bola nápaditá a funkčná, práve preto, že deti mali možnosť ovplyvniť dej. Aktívne odpovedali na otázku, čo v takej situácií pomáha im. Každý návrh bol vtipne vyskúšaný – hračky, zvuky vysávača, uspávanky či kúpeľ však nezabrali. Nakoniec pomohlo niečo úplne prosté. Niečo, na čo sa často zabúda. Bolo to pohladenie.
Foto: Roman Dobeš
