Tichohoří gumák je nenaratívna, poetická inscenácia, tvorená hravými obrazmi, s dôrazom na výtvarno, imaginatívnosť a fantáziu. Toto divadelné bádanie, objavovanie krajiny a zeme je určené pre zvedavé deti od šiestich mesiacov. Ide o autorský projekt pod vedením režiséra Jiřího Ondru, ktorý je zároveň prvou inscenáciou formy batolária Divadla DRAK v Hradci Králové.
Čím je menší divák, tým sa od tvorcov očakáva väčšia precíznosť a invencia. A divadlu DRAK sa podarilo túto inscenáciu koncipovať bravúrne. Citlivým a nevnucujúcim spôsobom vytvorili svet plný absurdných až surrealistických prvkov. Deti sa ocitajú na bezpečnom, intímnom mieste, kde originálne nápady predbiehajú ešte originálnejšie. Tvorcovia rozumejú detskému divákovi. Nepodceňujú ho. Je to zrejmé najmä z voľby prostriedkov komunikácie a interakcie s malým publikom. Vedia, čo funguje – čím ho zaujať natoľko, že nespustí zo scény oči. Inšpirujúcimi, spontánnymi akciami oslovujú deti aj dospelých.
Kreatívne scénografické a kostýmové riešenie bolo pre mňa neskutočným potešením: všetko farebné, premyslené a do detailu dotiahnuté. Pohyblivé, fascinujúce objekty, ktoré batoľatá mohli voľne skúmať, obzerať či chytať. Sopka pripomínajúca veľkú dýchajúcu bublinu. Živá kapela, sklenohra, hlasy a občasné konkrétne slovo, ktoré rozosmialo najmä dospelých. Svietiace gumáky. Rytmická choreografia s parochňami pripomínajúcimi mop. Rozdávanie hrkálok v sitku. Záver, počas ktorého herci plynulo zapojili a pozvali deti k sebe – dali im možnosť vytvárať obrazce v piesku, ktoré sa pomocou zrkadla a farebného svetla premietali na bielu plochu nad nimi. Deti sa následne mohli voľne hrať, objavovať a zaliezť do zákutí.
Závidela som z diaľky všetkým rodičom, ktorí mohli so svojimi malými zažiť jedinečný ostrov v blízkom kontakte. Odchádzala som dojatá a priala by som všetkým (nielen tým najmenším), aby mali možnosť navštíviť tento čarovný svet. Inscenácia je taká krásna, že si priam žiada, aby bola pre deti prvým kontaktom s divadlom a umením ako takým.
Foto: Roman Dobeš
